piatok 19. januára 2018

Stehmahr Campaign - Part 01

+++ The Journey +++

Loď prechádzala warpom bez komplikácií. Skonštruovaná pred miléniami, stále spoľahlivo slúžila kapitule. Prvý kapitán Torux nemal žiadne pochybnosti o tom, že ich dopraví na miesto určenia včas a v poriadku. Warpové prúdy boli v tejto oblasti pokojné, ubezpečil ho niekoľkokrát navigátor lode. 



Stehmahr III. Planéta na okraji Impéria. Neveľká, ale nie bezvýznamná. Šifrovaná správa dorazila pred niekoľkými týždňami. Správa o nepokojoch, o neodvádzaní imperiálnych poplatkov, o silnejúcom napätí medzi vládnúcimi vrstvami. Rozruch však nevyvolala správa sama. O ten sa postaral šifrovaný odkaz v nej. Knihovníkom trvalo niekoľko dní, kým našli relevantné spojenie v historických záznamoch. A potvrdili silnejúce obavy. Kapitula bude musieť dodržať starodávnu prísahu, takmer zabudnutú v čase.

Pod zámienkou akcie proti oficiálnej hrozbe vyslala kapitula celú 3. kompániu, vedenú prvým kapitánom Toruxom a ním vybranými dôstojníkmi. 

First Captain Torux
Zo zamyslenia ho vytrhol úder špičky zbrane o kovovú podlahu. Zvykol si, že toto je spôsob akým šampión kapituly Prax oznamoval záujem prehovoriť. Už tak extrémne mĺkvy bojovník rozprával veľmi sporadicky. Na misiu sa šampión prihlásil dobrovoľne, pravdepodobne potom ako bola potvrdená prítomnosť Eldarov v regióne. Jeho nenávisť k cudzej rase bola bezhraničná. Prvý kapitán si spomenul na Praxovu službu v jednotkách Deathwatch aj na slávnostný návrat z nej. Zakrátko potom zachránil hrdinským činom Vrchného knihovníka, keď v osobnom súboji zabil tyranidského swarmlorda. Aj za cenu straty nohy a ruky. V kapitule s tak nízkym počtom psykerov sa tento čin rátal ako záchrana samotného majstra kapituly. Umenie vládnutia mečom, v ktorom vynikal, mu tak zabezpečilo jeho povýšenie na šampióna kapituly. 

Chapter Champion Prax
Torux kývnutím hlavy naznačil, že má Prax jeho plnú pozornosť. "Celá kompánia ? Dvaja ctihodní ?" Prví kapitán vedel čo tým myslí, a opäť ho prekvapila bystrosť, ktorá sa skrývala za šampiónovým surovým výzorom. Do warpu vstúpili pred pár hodinami a preto ešte nemal čas informovať úzky okruh svojich bratov o ich skutočnej misii. "Kapitula má svoje dôvody, pre ktoré smerujeme na Stehmahr." odpovedal po chvíľke mlčania Torux. "Aj pre takú značnú silu, ktorá nás sprevádza." 

Za miesto stretnutia si vybral jednu z mála knižníc na lodi. Počas svojho príhovoru sledoval tváre všetkých prítomných. Prekvapenie striedal hnev, ktorý prechádzal do súhlasného prikyvovania. Jedným z nich bol aj kapitán 3. kompánie - Reixar Sirix - jeden z mnohých, ktorí posilnili rady prastarej, dych strácajúcej kapituly na príkaz samotného Robouta Guillimana. Zatiaľ čo väčšina kapitúl prijala svojich nových bratov s pochybnosťami a podozrením, synovia primarcha Coraxa prejavili otvorenejší prístup. Čierna stráž, bojujúca v posledných storočiach v sile necelých piatich kompánii, bola v priebehu niekoľkých mesiacov posilnená na maximálnu možnú mieru. 


"Takže táto Gilda..." rekapituloval Reixar, teraz už len v prítomnosti prvého kapitána,"...je dôvodom našej cesty ? Nie nepokoje, oneskorené platby, ani prítomnosť heretikov. Gilda a starobylá prísaha z čias, keď náš genetický otec ešte kráčal medzi hviezdami ?" Torux prikývol. O tom, prečo samotný Corax túto prísahu zložil, vedel len Majster Kapituly, Vrchný knihovník a Prvý kapitán. A nebol dôvod na tom nič meniť. 

Na palube viezli 2 členov kapituly, ktorí boli osobne po boku primarcha v časoch po Veľkom Kacírstve. V prípade núdze ich prebudia, aby konfrontovali tvrdenia Gildy. Aby kapitula splnila prísahu svojho otca a získala to, čo ostalo skryté pod povrchom planéty a malo tam ostať navždy uzamknnuté.

+++ Alessan +++

streda 27. decembra 2017

WZR: The Black Reaper

Warzone: Resurrection


Lt.Colonel Timothy McGuire - "The Black Reaper"

Each Clan has its own legends. Almost mythical persons, the examples who motivate all, civilians and soldiers alike. And Clan Korven is not an exception. In long clan history, no one achieves more than The Black Reaper. Jarxi Berxt, one of the longest serving officers. A living legend.

His life story has filled many books, story of a loyal service and a self sacrifice. The Reaper´s duty lasts for more than 7 decades, and no one expects his demise in the near future. 

The Black Reaper

It was his brilliant planning that holds at bay the vast army of Bauhaus at Grilden Point. Outnumbered nearly one to ten, Imperial force managed to defend its positions for eleven days till the reinforcements had arrived. Knee-deep in a corpses, The Black Reaper was shouting orders, swinging his claws and killing enemy soldiers in a dozens.



In a Dirian´s Valley, he set up an ambush that has costed Cybertronic Corporation 300 soldiers and almost 25 vehicles. There were no cybertronic survivors and this mission was erased from cybertronic records. 


In a clan´s rigorous regulations, there is one that no-one can break. It is strictly prohibited to use a black colour on any kind of armour. It is unknown why it is like that, but this particular restriction is thoroughly kept amongst the soldiers of Clan Korven. In a long military history exists only one exception. The Black Reaper. It is rumoured that this privilege was granted to Berxt by Her Serenity herself. 


In the end, Jarxi is the only one of non-ruling members of Clan Korven to whom was granted an audience with the monarch. 

+++ Alessan +++

pondelok 25. decembra 2017

WZR: Blood Berets

Warzone: Resurrection


Blood Berets - "The Last Sentinels"

Before first Venusian crusade, elders of Clan Korven have decided to form an elite group of warriors to protect whole clan from a dangers of their new found enemy - Dark Legion. 


The Last Sentinels
At first, groups of Blood Berets were formed to fight an endless minions of Dark Legion. Best clan soldiers filled their ranks and fought against terrors from a deep space. It was an idea of Krixus XII., to form a special group from a sole survivors of Blood Beret´s teams. This particular individuals always had difficulties to bond with their new squad members.



So the Edict Sentinelum was declared. Each "solitaire" (the last survivor of each blood beret´s squad) will join the ranks of The Last Sentinels. Together they will form elite formation of fighters to protect the highest priorities of the Clan against Dark Legion. 





United in hatred against enemy who killed all their previous brothers-in-arms, they form invaluable and potent last line of defence for the Clan. Highly specialized and highly dangerous. The strongest individuals, born survivors, trained killers. They cannot be stopped, because they don't know failure. 

Only the ruling head of the Clan know the exact numbers of The Sentinels. Their strength is changing during the centuries, from few dozens to several thousands. 

Motto: Victory or death !!!  (.. and victory achieved by any means necessary).








+++ Alessan +++

pondelok 11. decembra 2017

Turnaj "náhodných" dvojíc (W40k)


V sobotu sme si po dlhšej dobe spravili v MadMaxone (po menších kill-teamoch) trochu väčší turnaj. Aby sa do veľkosťou obmedzených priestorov (4 stoly) vošlo čo najviac hráčov, zvolil som netradičnejší formát. Náhodné dvojice. Takto sa na 3 stoloch mohlo naraz vyhrať až 12 junákov, čo sa ukázalo ako správne rozhodnutie.


Kapacita (16ks) sa nakoniec ustálila na konečnom počte 12 hráčov Každý si mohol doniesť armádau na 750b v nasledovnom detachmente: 1HQ, 2 Troops, 0-1 Elites, 0-1 Fast Attack, 0-1 Heavy Support a 0-1 Transport. Až na pár výnimiek listy zodpovedali "priateľskej atmosfére" (a po priateľskom dohovore aj tie výnimky) a mohlo sa začať hrať. Keďže sme od Maxonu dostali aj ceny, na poslednú chvíľu bolo treba vymyslieť aj bodovanie pre prípadných víťazov.


Hrali sa 3 kolá, pred každým kolom sa náhodne vylosovali dvojice, ktoré proti sebe stáli. Každé kolo sa hrala iná misia (objektivy, kartičky a open war), aby bola tá rôznorodosť a aby si hráči zahrali na všetky možné spôsoby.


Prvá hra - Big Guns Never Tired (4 objektivy) s nasledovným deployom. Nahraté body sa sčítali a rozdelili medzi hráčov teamu (deleno dva a zaokrúhlene hore), plus každý hráč, ktorý svojou jednotkou držal na konci hry objektiv, dostal za každý +1bod.


Druhý hra - Contact Lost, teda kartičky do 6 ks na ruke, ťahala sa za každý držaný objektiv na začiatku kola. Body sa opäť na konci hry delili, plus každý hráč dostal +1bod za každú kartu, ktorú zahrala v hre jeho jednotka.


Tretia hra bola potom The Comet s open play kartičiek. Na začiatku 3. kola si dali strany roll-of a víťaz podľa hodu D6 umiestnil jediný objektiv. Ten hráč, ktorý mal na konci hry pri tomto objektive najviac modelov získal 3body (k bodom za misiu pre tým). Navyše v hre boli dva twisty - jednotky nehádzali morálku po stratách a na začiatku svojho kola si každý hráč hodil 3D6 a na 6tku mohol alokovať D3 mortal woundov do ľubovoľnej jednotky súpera (vždy iba do jednej) alebo 1 mortal wound do charaktera.


Každá armáda mala 5CP (3 základ +1 za každú armádu). V jednom kole sa mohli na stratagemy použiť maximálne 2CP, teda buď 1x1 alebo 1x2 CP stratagem, čo bolo celkom dobré rozhodnutie a zabránilo to nabaľovaniu efektov čím by sa niektoré komba preplatili.

A mohlo sa začať hrať. Fotky z hier som akosi nepostíhal, takže sa môžete pokochať akurát hernou atmosférou a show casami jednotlivých armád. Enjoy.














Jednotlivé párovanie nakoniec nebolo až také strašné (až na 1 hru 2 Necronov proti 2 Dark Eldarom, za čo sa ospravedlňujem), zúčastnení sa dobre bavili a tento formát s misiami sa celkovo osvedčil. Takže možno po novom roku si tento úspešný čurbes zopakujeme.

Na záver ešte teda víťazov. Na prvom mieste sa s počtom bodov 16 umiestnili 3 hráči. Nakoľko však Viktor kvôli dlhšej ceste ušiel pred finalizáciou výsledkov, ceny sa napokon rozdelili Ondrej s Consecratormi (Dark Angels), ktorý si ukoristil Johna Wika a Michal s Chaos Marínou, ktorému sa ušla medovina.

Ďakujem všetkým zúčastneným hráčom, nehráčom, ktorí sa zastavili na čumendu alebo sa prišli po dlhej dobe ukázať (čo som bol vlastne aj ja) MadMaxonu za vecné dary a priestory a sebe, že som to fyzicky zvládol (a to som ešte 3,5 hodiny kontroloval listy na pražský polokompet turnaj). Well, deň plný warhammeru ako sa patrí. 

Do skorého stretnutia na ďalšom turnaji, hádam koncom januára/začiatkom debruára (aj s ohľadom na pripravovanú maľovaciu/hraciu narratívnu kampaň z pera Ondreja S.)

Emperor protects !!!

+++ Alessan +++

sobota 9. decembra 2017

WZR: Golden Lions

Warzone: Resurrection
Golden Lions - "Harvesters of Souls"

Each one of Harvesters is a living legend amongst the clan members. This unit, according to clan chronicles, is serving 500 years in a row, without being completely wiped out during  a single mission. Its members are hard as nails, born to survive any danger a galaxy can throw at them. But this attitude have cost them dearly. It is rumored that to join this elite band of warriors, you have to kill your own family members. 


And despite this, they are one of the most precious assets Clan Korven possesed. Without regrets, without remorse and without limits, they are able to accomplish any mission given to them by their superiors. If even a fraction of their deeds should be known to other Corporations, Clan Korven would except only one thing. The Obliteration.

Harvesters are nightmares made flesh. Ruthless warriors without morals. Always hungry for the kill. To see them in a heat of the battle, it is like an art of a carnage. Until their gaze fell upon you. Black hollow eyes will be the last thing you will see. The screaming of their nicknames, the last words you will hear. The Pain, The Terror and The Doom.

Reixar "The Pain"
Atrix "The Terror"
Kotrux "The Doom"

When children are bad and not obeying, parents use the old rhymes to scare them:

"They always come in a windy rain,
first of them is called THE PAIN.
Hope you wont make any error,
the next who is comming is THE TERROR.
Meeting them you will regret soon,
tha last to come is THE DOOM."



+++ Alessan +++

streda 25. októbra 2017

Regimental Storyteller: Trials of Grinn

Zápis #8.347
Bojisko: Katakomby úľového mesta Nitriex
Veliteľ: Tempestor Prime Otame Grinn


Nitriex, hlavné mesto planéty Nitrus III, bolo v obležení. Nepriateľ však nečakal pred mohutnými stenami v nehostinnej púšti, skrytý v rádioaktívnych mrakoch obklopujúcich mesto. Nepokúšal sa mesto ovládnuť zvonka, silou svojich tankov a nekonečnými zástupmi pechoty. Tento nepriateľ útočil z tieňa. Útočil z útrob mesta, jeho najspodnejších častí, ktoré mu roky poskytovali ochranu, živnú pôdu, aby rástol a silnel. Záhadné zmiznutia. Čudesné správanie ľudí. Nikto tomu nevenoval pozornosť. Až nakoniec bolo neskoro. 

Pomaly upokojoval svoj dych. V hlave si vyvolával spomienky na nekonečné tréningy v halách Scholy Progenium. Inštinkty naučené hodinami opakovaní sa prebúdzali. Vlhká stena starobylých katakomb mu poskytla oporu, ktorú v tomto momente potreboval. Niekedy nádherné ozdobné vzory pokrývala už len hrubá vrstva machu, pomaly sa sfarbujúceho do červena krvou z čerstvo utŕžených rán. Z celej jednotky, štyroch mužov pod jeho velením, ostal už len on. Musel dokončiť úlohu. Týždne pozorovaní, prieskumov a hľadania by vyšli nazmar, ak by nedokončil to, na čo sa dobrovoľne prihlásil. A spolu s ním ostatní. Teraz už len chladnúce mŕtvoly alebo skôr ich zvyšky, lemujúce cestu do podzemia. 

Skontroloval plazmovú pištoľ, ktorej prítomnosť cítil ako príval tepla do inak studenej končatiny. Ešte pred niekoľkými minútami by sa mu pri dotyku s ňou zoškvarila koža na uhoľ, ale chladiaci mechanizmus stále fungoval. Z hybridov, ktorí sa na nich vrhli z bočnej chodby a rozsekali Rilsena na kúsky, neostalo nič. Ich telá zmizli pod náporom plazmových výstrelov. Vymenil články v zásobníku a ešte raz skontroloval spúšť. Opatrnosť pri tejto zbrani bola na mieste, veľakrát videl cenu za ľahostajnosť pri jej používaní. 

Teraz by sa mu hodila opatera medika Volsa. Väčšina zranení bola len povrchová. Avšak rana na pravej ruke bola vážnejšia. Znemožňovala mu použitie meča, nehybná ruka mu bezvládne visela pozdĺž tela. Presunul si ho na opačnú stranu, aby ho v prípade potreby mohol použiť druhou, ale slabšou rukou. Vedel však, že Volsova pomoc nepríde. Jeho verný druh z čias jeho pobytu v Schole Progenium už nebol medzi živými. Zásah ťažkého ťažobného kladiva bol smrteľný, aj napriek tomu, že mal nasadenú svoju helmu. Sila nárazu premenila jeho hlavu v krvavú kašu. Grinn videl ako z pod zdeformovaného kovu vytekala mozgová hmota zmiešaná s drobnými úlomkami lebečnej kosti. Jeho vraha, podivuhodnú karikatúru človeka s tromi rukami, následne zaplavila vlna horiaceho prométia. Trinského plameňomet odviedol svoj kus práce. Vlhké podzemie sa zaplnilo smradom spáleného mäsa, nekonečné chodby vyplnila para z odparenej vody a teľných tekutín útočníkov. Pohľad na učinené inferno vyčaroval úsmev aj na tvári večne zachmúreného Verisa.



Veris. Majster strelec. Jeden z najlepších. Bola to je ho presná strela ktorá zachránila Grinna pred istou smrťou. Blížili sa k brlohu beštie a Grinn minul väčší prielez, zakrytý mohutnou mrežou. Veris, postupujúci niekoľko metrov za ním, si všimol jemný obláčik pary, ktorý prenikol z tmy za mrežou. Inštinktívne zdvihol zbraň do palebnej pozície a stlačil spúšť. Niekoľko sekúnd sa nedialo nič. Kov masívnej mreže zastenal pod náporom z vnútornej strany. Oslabený vplyvom vysokej vlhkosti povolil a do chodby za zvuku lámajúceho sa železa vpadlo telo. Nebol pochýb, že sa blížia k beštii. Telo jedného z jej ochrancov, so štyrmi rukami každou zakončenou dlhými drápmi a neľudskou hlava plná ostrých zubov, nenechali nikoho na pochybách, že idú správnym smerom. 

Grinn sa nedočkal možnosti oplatiť Verisovi jeho presný zásah. Keď bolo jeho telo stiahnuté  do temnoty nespočetným množstvom rúk a pazúrov, keď výstrely z jeho pušky naposledy osvietili jeho tvár, obklopenú znetvorenými neľuďmi, začuli jeho posledné slová. Spáľte ich. Plameňometu v Trinského rukách trvalo len niekokoľko krátkych sekúnd, zatiaľ čo jeho mozog spracoval situáciu a dospel k jednoznačnému záveru, kým utopil odľahlú chodbu v záplave očistného plameňa.

Zo zamyslenia, alebo skôr krátkej straty vedomia, ho prebrala ruka, ktorá dopadla na jeho rameno. Inštinktívne zdvihol pištoľ a zovrel spúšť. Bol tu sám. Jedinými živými spolu s ním boli len jeho nepriatelia. Pevný stisk mu znemožnil dokončiť pohyb. Zbraňový špecialista Trinsky si ho, napriek mokvajúcim popáleninám na jeho tvári, premeriaval pohľadom. Nevyslovená otázka visela vo vlhkom vzduchu. Grinn myslel, že ho stratili. Náhodná strela zasiahla kanister s prométiom. Výbuch. Žiara. Spaľujúce teplo. Nemohli sa pre neho s Rilsenom vrátiť. V stávke bolo mnoho. Trinsky, napriek ohromným bolestiam pôsobiaci ľadovo kľudne, kývol hlavou, akoby vedel, aké myšlienky sa preháňajú hlavou jeho veliteľa. Grinn si všimol, že Trinsky zviera v ruke akýsi predmet. Bola to demolačná nálož. Akým zázrakom neexplodovala pri poškodení kanistru, to netušil ani jeden z nich. Cisár, raz za čas, asi naozaj ochraňuje. 

Chodba, ktorou sa pohybovali nemala žiadne odbočky a ústila do jedinej miestnosti. Vedeli, čo ich tam čaká. Číre zlo. Nenávisť. Chuť podmaňovať a ničiť. Hlad. Neukojiteľný. Neustály. A jeho stelesnenie vo fyzickej forme. Vodca všetkých premenených. Patriarch. Trvalo im dlhé týždne kým lokalizovali miesto, kde sa skrýva. Hodiny analýz nepriateľských útokov, pohybu jeho síl, zásobovacích trás. Podarilo sa im zadržať prvotný moment vzbury, avšak vedeli, že ho môžu len pozdržať, nie zastaviť. Potrebovali vylákať von čo najviac z ozbrojených  síl beštie, aby oslabili jej ochranný kruh. A to sa im aj podarilo. 


Netvor stál v strede miestnosti. Grinn už videl jemu podobných, genestealerov. Avšak tento bol iný. Mohutnejší. Silnejší. Zlovestnejší. Neprirodzená inteligencia sršala z jeho zvieracích očí. Za celý čas, ako vošli do miestnosti, sa nepohol, ale jeho oči ich neustále pozorovali. Kalkuloval, odhadoval, vyhodnocoval. Vedel, že Grinn vytiahne pištoľ skôr ako to urobil. Jeho oči sa vpili do tých jeho. Ucítil ako sa mu mysľou šíri chlad. A myšlienky, ktoré nepatrili jemu samému. Nekonečná cesta vesmírom, hlad, potrava, ďalšie putovanie. Navždy. V pozadí cítil ako miestnosť zaplavuje čoraz intenzívnejšie svetlo. Odkiaľ prišlo ? Čo sa stalo ? Tlaková vlna ho odhodila ku vchodu do miestnosti. Pískanie v ušiach. Spamätával sa príliš pomaly. Beštia bola na tom oveľa lepšie. Dlhými skokmi sa blížila k nemu. Zvuk sa vracal do jeho uší. Neľudský rev. Praskanie muriva. Pád stoviek ton kameňa. Prach všade navôkol. Hlava sa mu točila a strácal rovnováhu. Musí si sadnúť. Aspoň na chvíľu.

Prebral sa v úplnej tme. Spustil takticky displej svojej helmy. Vchod do miestnosti bol len pár metrov od neho. Avšak miestnosť ako taká prestala existovať. Dôkazom jej predchádzajúcej existencie bol len portál vstupu, teraz vyplnený hromadou sute a kamenia. Spod tejto hromady, necelý meter od Grinna, trčala obrovská ruka zakončený dlhými pazúrmi. 

+++ Alessan +++

streda 18. októbra 2017

Regimental Storyteller: Battle of Votrox Valley

Zápis #7.124
Bojisko: Údolie Votrox
Veliteľ: kapitán Volanski

Kampaň na planéte Brintis prebiehala podľa plánu. Až do okamihu keď sa v systéme objavila nepriateľská flotila, ktorá nielen zničila imperiálne sily na orbite, ale zároveň dopravila na planétu nespočetné jednotky Arci-nepriateľa. Situácia sa začala obracať a sily Imperiálnej Gardy boli postavené do boja, ktoré nemohli vyhrať, a v ktorom za bežných okolností excelovali. Ich zdroje boli obmedzené a najbližšie posily mali do systému doraziť až za niekoľko týždňov. To bol ten optimistický predpoklad. 

Po množstve prehraných bitiek a taktických ústupov boli nútené imperiálne sily zaujať miesto posledného vzdoru. Zhodou okolností si vytýčili pozície pri ústí údolia Votrox, kde pred vzdialenými stáročiami planetárny guvernér Votrox porazil vojská Chaosu v poslednej bitke a zlomil tak jeho prítomnosť na planéte. 

Obrazne nešlo o údolie, ako skôr o zlom medzi vysokými horami. Strmé skaliská sa týčili do nebosiahlych výšok, vrcholce ukryté v permanentom mračnom opare. Len jedna cesta vpred. Žiadne obchádzky. Miesto kde boli obe armády nútené postaviť sa tvárou tvár.

Obranou ústia bol poverený kapitán Volanski, už v tom čase legenda v rámci regimentu. Volanski strávil dlhé roky v kampani po boku Catacháncov, po ich vzore sa stal nezlomným bojovníkom, ktorý nepoznal slovo porážka. Počas spoločne strávených rokov sa od nich kapitán naučil nielen umenie boja v džungli, ale aj umeniu komunikácie s Ogrynmi, ktorých jednotky patria k súčasti catachánskych regimentov. 

Po opätovnom návrate k 715-temu požiadal velenie o rozšírenie síl práve o jednotky týchto nadľudsky silných "prosťáčikov". Bolo mu vyhovené a novo vytvorené jednotky Auxilie boli pridelené pod jeho velenie. A pod jeho tvrdou rukou a prísnym velením sa stali neoceniteľnou zložkou regimentu.

Volanski počas krátkeho času na prípravu pri ústi údolia vymyslel dômyselný systém palebných pozícií. Stovky teamov s ťažkými zbraňami boli rozmiestnené v defenzívnych bodoch, čakajúce na to, aby mohli nepriateľa zasypať búrkou projektilov. Najdôležitejšie sekcie boli potom posilnené o archaické a veľmi vzácne rapier destroyere. S krátkym dostrelom, ale nesmiernou ničivou silou mali tvoriť hlavnú vlnu obrany proti nepriateľskej technike. Aby tieto pozície ostali čo najdlhšie boja schopné, museli mať dostatočnú podporu pechoty. Volanski si uvedomoval ich dôležitosť a tak ku každej čate brániacej ťažké zbrane pridelil časť "svojich" 300 ogrynov. 

A tak keď nepriateľ vystúpil z údolia jeho pechota bola kosená projektilmi z ťažkých boltrov a šrapnelmi z mínometov. Jeho elitné jednotky padali pod strelami z plasiem a autokanonov. Jeho vozidlá sa menili na kôpky roztaveného železa po zásahoch z laskanónov a rapier destroyerov.  


Avšak ako hodiny ubiehali, príval nepriateľských síl nepoľavoval. Mnohé pozície padli. Zahltené prívalom tiel, ktorý ani štíty a silové kladivá nezdolných Bullgrynov nedokázali odrážať do nekonečna. Tam kde nestačili zástupy fanatikov, zaujali ich miesta na čele ofenzívy Cisárovi padlí Anjeli smrti. Strely z lasgunov, predtým efektívne proti zomknutým radom kultistov, im nepôsobili žiadne poškodenie. 

Len protiofenzíva 30 najschopnejších Bullgrynov vedená samotným kapitánom Volanskim zabránila zrúteniu celej línie. Črepiny z granátov odpaľovaných z bezprostrednej blízkosti nachádzali slabiny v pancierovaní archaických zbrojí. Kladivá dopadali a drvili všetko, s čím prišli do kontaktu. Počas krviprelievania Volanski na vlastné oči videl ako jeden z jeho Bullgrynov v zápale boja pretrhol heretického mariňáka holými rukami. Čas vykúpený životmi členov regimentálnej Auxilie dal možnosť zvyšku imperiálnych síl k preskupeniu. Avšak ani to nestačilo.

Po 7 hodinách bojov bola väčšina nasadených jednotiek mŕtva alebo ustupovala na udržateľnejšie pozície. Streľba ťažkých zbraní bola sporadickejšia až nakoniec na oboch stranách údolia ustala úplne. Jediným ostrovom odporu ostala vyvýšenina situovaná priamo oproti ústiu z údolia. Poslední preživší pod velením kapitána neprestávali bojovať. 

V tom sa spoza blízkeho vraku horiaceho vozidla vyrútil berzerker v krvavo červenej zbroji a sériou rýchlych úderov zahnal Volanskiho do defenzívy. Jeden z jeho úderov prenikol kapitánovou obranou a zuby režazovej sekery sa zaťali do mäsa nad lakťom pravej ruky. Bolesť zahmlila kapitánovi videnie. Keď znovu otvoril oči pozeral sa na pahýľ svojej ruky. Medic Garis už bol pri ňom a snažil sa zastaviť krvácanie. Nad ním sa týčil T´hulek, jeden z posledných Bullgrynov. Pod jeho nohami ležala nehybné telo zradcu. To čo bývalo jeho hlavou teraz pripomínalo krvavú kašu, stekajúcu po jeho zbroji na krvou skropenú zem pod ním.

Nevnímal to, čo sa mu Garis snažil povedať. Oči upieral na nebo, pokryté tmavými mrakmi. Náhly záblesk svetla a žiara. Časť mrakov sa začala rozpadať. Osvetlenie naberalo na intenzite. Spása, pomyslel si kapitán. Konečne. Rozkaz znel jasne. Udržať maják v činnosti. A to sa podarilo. Nevysoká konštrukcia stála neporušená. Vysielala. 

Žiara už bola neúnosná a tak od nej Volanski odvrátil zrak. Vedel, že Cisár prichádza. A s ním jeho hnev. Uspokojenie, ktoré mu pohľad priniesol, ho stiahlo do hlbokého a pokojného jazera bezvedomia. Nárazy a explózie, ktoré nasledovali, už nepočul.

+++ Alessan +++

utorok 12. septembra 2017

Dark Angels vs. Raven Guard (1.500 pts.)

The fall of the Fallen


Armideus sledoval monitor. Od nepriateľskej lode sa oddelila nepatrná časť. Drop pod. Navádzacie trysky však nezažiarili do temnoty okolitého vesmíru. "Prístroje hlásia poruchu. Nie je schopný manévrovania." počul hlas dôstojníka. Vedel, kto sa na palube nachádza. Pokúšali sa ho chytiť nespočetne krát. A on im nespočetne krát unikol. Posledný raz zo žalárov na Terre. 

To sa nesmie zopakovať. Thunderhawk ich dopraví na miesto pravdepodobného pristánia tesne pred jeho dopadom. Tam si ho počkajú. Vedel, čoho je schopný a tak chcel byť pripravený na všetko. Malá, ale dobre organizovaná skupina by mala postačovať na rýchly prieskum. Keď ho lokalizujú, v teleportáriu na jeho vlajkovej lodi bude pripravená jednotka terminátorov. 

Avšak nemohli predpokladať, že na mieste dopadu už bude na ich zásielku čakať niekto iný. Ich zradcovský bratia, skrývajúci sa v tieňoch okolitých budov. Nastražená pasca už len čakala na toho, kto do nej spadne. Kacíri však neočakávali, že ju spustia práve Armideovi bratia. 

Nepôjde to tak ľahko, pomyslel si Armideus, keď sa prvé projektily odrazili od silového poľa, ktoré chránilo jeho mohutnú postavu. Statický šum vystriedal pokojný hlas vodcu kapituly. "Calibanský protokol aktivovaný. Nenechajte nikoho uniknúť."


Planéta Entrius. Severná hemisféra. Rafinéria XC-712.35.
Očakávaný kontakt T - 25 minút.
Bojová skupina Armideus na ceste.
Deployment zaujímavý. Misia tiež.
Roll off samo vyhral zruda a z 5 pozícii mi vyhovovali 3, Zrudimu 2 a jednu z nich si aj hodil.
Azrael
Primaris Lieutenant, pw sword
3x10 Tactical Squad, plasmagun, Grav cannon
5x Terminators, 2x TH/SS, 1x chainfist, Assault cannon
6x Devastator, 3x plasma cannon
6x Devastator, 3x lascannon
Deploy - išiel som prvý. Zrudi majstrovsky ukradol ini, ale po zvážení situácie ma nechal ísť prvého, lebo inak by to bolo jednostranné a nudné.
Turn 1 (DA): Veľa som toho nevidel. Jednu skvadu Hellblastrov, ktorú som vystrielal asi všetkým čím som mohol. -1 BS za 12" pre RG je super
Turn 1 (RG): Zrudimu prišli 2x skákači s HB a 2x5 rieverov. Sústredenou paľbou mi zredukoval devastov s plasma cannonmi na posledný pc. Rovnako si to odniesla jedna tacticala. Golden bol overwatch na rieverov s grav cannonom kde som hodil 3x6 a 3 ich zabil.
Turn 2 (DA): Jump packári sa mlátia s primaris tacticálou a prekvapivo im to ide. To sa nedá povedať o termoskách. Na 4+ som schopný dať 3 hity a na 2+ wound hádžem 1, 1 a 1. Ach jaj. 
Turn 2 (DA): Zvyšok streľby nie je taký zúfalý, vďaka rerollom za Azraela a Lieutenanta popravím jedných skákačov a zredukujem plasmičov na 2ks. 
Turn 2 (RG): Dostávam náklad od primaris boltrov. Prichádzam o posledného devasta, jednu komplet taktikála, z druhej prežíva len grav loknutý v cc vďaka commandom. Doklepávam skákačmi intercessorov. Termosky sa trápia. Neviem zabiť posledného reivera. 
Turn 3 (DA): Ofenzíva. Zabijem zvyšných plazmičov. Azrael nabehne do 4 interecessorov, ktorých zabíja a lokuje v konsolidácii kapitána. Termosky zlikvidujú posledného reivera. Devasti s LC sa pohnú z ruiny lebo objektiv je na opačnom konci stola.
Turn 3 (RG): Azrael umrie na Librariana. K 2W čo už stratil dostávam 1 mortal za smite a 3W od force swordu. Well ani 4++ mi nestačí.Zvyšok sa vrhne na lieutenanta.
Turn 5-7 (DA a RG): postupujem a strieľam. Ale na 5+ (-1 za pohyb a -1 za RG) je na mňa moc. Prichádzam o obidvoch golfistov. Na oplátku ešte zastrelím 2 skákačov, ale to je všetko na čo sa zmôžem.K objektivu na budove sa už nestíham dostať.
Výsledok:
Dark Angels 2 (First Blood) : Raven Guard (3VP objektiv a slay the warlord)
Super hra. O všetko rozhodli kocky, hádzali sme svoj smutný štandard, teda okrem určitých unít (kde napr. zrudi so skákačmi dával 5hitov na model v každom kole).
Kartičky sú super, nový deploy bol fasa. Rovnako Azrael ako buffer pre tacticalov a devastov. Sám bol tiež celkom ok, keby prežil ešte by čo to pozabíjal.
Plus teda na termosky treba ten homerm aby sa mohli potom ako prečistia jednu stranu teleportnúť na tú druhú kde ich potom treba.
Malo s hrať síce len na 5 kôl, ale takto mi dal Zrudi aspoň šancu zabiť mu viac model. Dik za hru.


Armideus sa prebral. Prvé čo rozpoznal svojim rozmazaným zrakom bola vážna tvár apotekára Ismunsa. "Nechýbalo veľa a miesto tohto rozhovoru som mohol sedieť za stolom, kde by sa vyberal tvoj nástupca, Armideus." Ako jeden z mála bratov ho oslovil menom, bez tiulu, ktorý mu prislúchal. Poranenie, ktoré utrpel bolo vážnejšie ako sa zdalo. "Videl som ho, skrížil som s ním meč Ismuns. Nebyť toho prekliateho čarodejníka..." prešiel si rukou po jazve na hrudi.

"Neviem prečo mu tí prekliati hadi poskytli ochranu." Armideus narážal na nález skupiny scoutov, ktorá mala za úlohu vystopovať preživších stretu. Našli len tri nehybné, mŕtve telá. Mali na sebe brnenia z čias Horovho kacírstva, so symbolom Hydry na plecnom chrániči. 

To však nebol dôležité. Opäť im utiekol. Zahladil za sebou všetky stopy. Musia začať od znovu. A čakať. Čakať na vhodnú priležitosť, kedy sa slučka okolo Cypherovho krku zatiahne nadobro.

+++ Alessan +++